V tom čase bolo pomerne sucho a hrozilo riziko vzniku požiaru, na čo sme aj dôrazne upozorňovali pracovníkov, ktorí spracovávali kalamitu (veď len nedávno horelo v pribylinskom urbári). Toho dňa sme spolu s OLH Jankom Bartekom boli riešiť nejaké veci ohľadne spracovávania kalamity na Trsteníku harwestorom. Bolo dusno a teplo. Z juhu ešte poriadne pálilo slnko, no od Jamnickej a Račkovej doliny sa k nám už blížili ťažké čierne búrkové mraky (našťastie, ako sa neskôr ukázalo). Stáli sme na asfaltovej ceste, zhruba 150 m poniže odbočky na chatu Trsteník, keď udrel blesk a veľmi blízko. Bolo to ako keď praskne suchý konár, ale stokrát silnejšie, však ste to už určite zažili. Nedalo sa presne určiť kde to udrelo. Mrakov pribudlo ešte viac a bolo len otázkou času, kedy začne aj pršať. Keď sme zariadili, čo bolo treba, pobrali sme sa dole. Boli sme práve na „Václaváku“ (rozšírené odvozné miesto na uskladnenie dreva), keď Jankovi zazvonil telefón. Podľa toho, ako sa počas neho zatváril, vedel som, že sa stalo niečo vážne. Keď skončil, vyšlo z neho len „horí“. Na moju otázku, že či u nás, prikývol s dovetkom, že pravdepodobne hej. Telefonát bol od lesníka z Východnej. Obaja sme začali hromžiť na chlapov, ktorí v oblasti Trsteníka spracovávali kalamitu, že veď sme im predsa hovorili, aby si s fajčením dali pokoj, no zároveň s tým prišli aj prvé rozhodnutia. Janko ostal na Václaváku a volal hasičov a ja som sa vrátil, aby som zistil aký je vlastne stav. Sadol som do auta a uháňal naspäť. Ako som sa približoval k lúke pod Trsteníkom, tak som zároveň aj zbadal stĺpec bieleho dymu, niekde z miesta nad chatou Trsteník. Autom som vyšiel až k chate, kde som ho odstavil. Cca 200 m nad chatou vo svahu som už videl plamene rozmáhajúceho sa požiaru v kalamitnej ploche uprostred všetkých tých vyvrátených stromov. Skoro ma „porazilo“. Už som videl, ako horí celá kalamitná plocha až po Kotlovú. Nebo však času na lamentovanie, bolo treba konať. Mobilný telefón si dobre zastal svoju úlohu. Boli zalarmovaní štátni aj dobrovoľný hasiči. Medzi tým operátor od vývoznej kolesovej súpravy (ktorý v tých miestach pracoval) radlicou zrovnal miesto pre postavenie požiarnickej techniky a tiež prehĺbil pár metrov poniže potok v mieste kde prechádzala zvážnica, čím vytvoril malé jazierko. A to ho nebolo ani treba prosiť, keď videl, čo sa deje, sám prišiel a ponúkol sa, či môže nejako pomôcť, za čo mu patrí vďaka. Po čase prišli štátni hasiči z L. Hrádku, ako aj dobrovoľníci z Kokavy na čele s Jaroslavom Majerom. Čas, čo sa kedy udialo po vzniku požiaru a kto kedy prišiel, neuvádzam, všetko sa to zlialo do jednej hektickej udalosti.
Medzi tým, ako prišli hasiči, som sa pokúsil aj s niekoľkými chlapmi z Lendaku požiar najskôr uhasiť vlastnými silami. No ako sa ukázalo, problémom už bolo sa čo i len k ohňu priblížiť kvôli vysokému sálavému teplu. Asi v tom čase, ako sme sa mi márne pokúšali hasiť, prišli hasiči. Začali rozvíjať hadice a naťahovať ich k miestu požiaru. Obloha sčernela, hrmelo, blýskalo sa, začali padať prvé kvapky no zároveň sa začal dvíhať aj vietor a ohňu dodával novej sily – vyzeralo to zle. Zhruba v čase, keď sa hasiči dostali k miestu požiaru a zároveň oheň živený vetrom naberal na sile, začalo chvála bohu, pomerne intenzívne pršať. Neskôr to potvrdili aj hasiči, že nebyť dažďa, doslova v hodine dvanástej, tak by to dopadlo zle. Našťastie sa oheň podarilo spoločnými silami štátnych hasičov z. L. Hrádku, dobrovoľných hasičov z L. Kokavy, ale aj matky prírody zvládnuť a uhasiť. Dobrovoľní hasiči z Kokavy ostali ešte hliadkovať na mieste požiaroviska celú nasledujúcu noc a podľa ich neskorších informácií, mali ešte čo robiť. Čo sa týka príčiny vzniku požiaru, tak ako sa neskôr ukázalo, bolo to v dôsledku úderu blesku do dvoch smrekovcov, ktoré ostali stáť po vetrovej kalamite. Bol to práve ten blesk, ktorý som už na začiatku spomínal. Najskôr sme si mysleli, že to boli ťažbári, ale tí v mieste vzniku požiaru nepracovali. Záverom treba všetkým, ktorý sa na likvidácii požiaru podieľali, z hĺbky srdca poďakovať.
Možno aj táto udalosť, bola tým, čo nás ešte viac nakoplo, aby sme pri spracovávaní kalamity nepoľavili, ale naopak, ešte pridali. Veď hneď v júli sme spracovali a zároveň odviezli rekordných 12 731,52 m3 kalamitného dreva. Na každý pracovný deň to vychádza skoro 580 m3 ! a čo sa týka odvozu, tak je to cez 20 kamiónov denne. Častokrát sme začínali už pred 6,00 hod. ráno a posledné kamióny niekedy odchádzali aj o 19,00 hod. večer. K 30.9.2014 máme spracované a odvezené celkom 35 128,07 m3 kalamitného dreva z toho 18 743,22 m3 sme spracovali pomocou harvestorov. A to som v poslednom článku písal, že odhadom bude kalamita 30 000 m3. V súčasnosti predpokladáme, že nám ostáva ešte spracovať cca 10 000 až 15 000 m3. Jedná sa hlavne o ťažšie prístupné lokality na Kotlovej a Páleniciach. Som rád, že sme takéto výsledky dosiahli aj napriek nepriaznivému – daždivému počasiu (však to poznáte ; ).
Popri úlohách v ťažbe dreva bolo treba zabezpečovať aj iné úlohy. V pestovnej činnosti sme pokračovali pri uhadzovaní haluziny na kalamitných plochách aj za výraznej pomoci brigádnikov – žiakov, ktorým treba tiež poďakovať za odvedenú prácu. Vďaka výdatným dažďom sa dobre darilo aj burine, preto sme pristúpili aj k vyžínaniu – tieto práce sme zabezpečovali dodávateľsky. Na veľkých kalamitných plochách sme zabezpečili čistenie plôch od zbytkov po kalamite pomocou externých firiem, ktoré túto hmotu zároveň štiepkovali a odvážali.
Čo sa týka prác priamo nesúvisiacich s lesom, vybudovali sme altánok pri chate Pod Plieškom, čo výrazne zvýšilo atraktívnosť ubytovania na tejto chate. Keďže takmer každý deň pršalo, bolo treba na mnohých úsekoch lesných odvozných ciest vykonať aj opravy – vysypanie štrkom, aby sme mohli zabezpečiť plynulý odvoz dreva. Popri týchto povinnostiach, bolo treba zabezpečiť aj mnoho iných úloh, ktoré bezprostredne súvisia s dobrým chodom Pozemkového spoločenstva v Liptovskej Kokave.
Na záver chcem poďakovať zamestnancom PSBU L. Kokava za obetavú prácu pri zabezpečovaní pracovných povinností, tiež členom výboru a dozornej rady za pomocnú ruku pri rozhodovaní a tiež aj ostatným pracovníkom, ktorí sa podieľajú na zabezpečovaní prác v ťažbovej a pestovnej činnosti.
Ďakujem
Ing. Vladimír Zubček
predseda PSBU L. Kokava
