„ z roku 2016 uplynuli už takmer tri mesiace, ktoré by sme z hľadiska počasia mohli nazvať aj aprílové – teda bláznivé. A nielen tieto mesiace, ale aj posledné dva roky. Rok 2014 – extrémne daždivý, rok 2015 v letných mesiacoch extrémne teplý. Dostávali sme zabrať nielen my – ľudia, ale aj príroda. Pre les a hlavne pre smrečiny bol daždivý rok 2014 doslova „božskou mannou“. Smreky vodu radi. Ale ako zareagujú na nedostatok vlahy z roku 2015, to sa dozvieme až s nástupom jarných a letných mesiacov tohto roku.“
a príspevok z júna:
„kalamitu z roku 2014 máme spracovanú tak na 90 – 95 %.“
Ako zareagovali smreky na nedostatok vlahy z roku 2015 už vieme. Oslabené podliehajú, ani nie 0,5 cm veľkému, lykožrútovi smrekovému. A že máme vetrovú kalamitu spracovanú na 90 – 95 %, to je pravda, no čaká nás kalamita podkôrniková. Ako vlastne lykožrút smrekový škodí ? Jeho larvy a dospelé chrobáky žerú v lykovej časti smreka (tesne pod kôrou) čím prerušujú tok zásobných látok z koruny ku koreňom, následkom čoho napadnutý smrek stráca obranyschopnosť a následne hynie. Typickým prejavom je hrdzavá kôpka pilín po nalietnutí na kôre, výtoky živice, žltnutie až hrdzavenie ihličia a jeho strata a tiež opadávanie kôry. Ako tomu zabrániť ? Dal by sa urobiť chemický postrek, ale to určite nechceme. Dôsledky na prírodu by boli katastrofálne. Jediné čo nám ostáva je čo najskôr spracovať stromy napadnuté lykožrútom a tak sa pokúsiť zabrániť jeho šíreniu. Ale bude to stačiť ??? To ukáže budúcnosť.
Aké sú príčiny tohto stavu – premnoženia lykožrúta smrekového? Samozvaní odborníci na ochranu prírody bez nejakých predchádzajúcich empirických poznatkov majú v tom jasno – vraj je to prirodzené a má to tak byť. Mne to príde, ako keby vám lekár pri zlomenine nohy odporučil rozchodiť to. Skúsim pomenovať aspoň niektoré, z môjho hľadiska, najdôležitejšie príčiny:
- zakladanie niektorých smrekových porastov v 40 – 50 tych rokoch minulého storočia z geneticky nepôvodného materiálu, takéto porasty sa neskôr ukázali ako málo odolné (aj voči lykožrútovi)
- intenzívne znečisťovanie životného prostredia hlavne v 70 až 80 tych rokoch minulého storočia, ale aj v súčasnosti a tým znižovanie odolnostného potenciálu našich lesov
- extrémne výkyvy počasia v súvislosti s klimatickými zmenami – dôsledok – rozsiahle vatrové kalamity (1999, 2004, 2014) – rozvrátenie smrekových porastov
- zvyšovanie priemernej ročnej teploty a v neposlednom aj deficit vlahy v posledných rokoch
- podľa môjho názoru rozhodujúcou mierou k takémuto stavu priespelo rozhodnutie o nespracovaní kalamity v oblasti Tichej a Kôprovej doliny v roku 2014 (lykožrút dostal šancu ako nikdy predtým)
Tých príčin je však určite viac a mali by sa tomu venovať odborníci, ale nielen oni, aj štát by mal prejaviť viac záujmu o to, čo sa deje s našimi lesmi.
Okrem straty lesa je to pre naše spoločenstvo aj finančná strata. „Suchár“ – čiže smrek odumretý v dôsledku pôsobenia lykožrúta smrekového, sa predáva za omnoho nižšiu cenu, ako by to bolo za normálnych podmienok pri plánovaných ťažbách a čerstvom dreve. Lepšie speňaženie takéhoto dreva nám pomáha dosiahnuť možnosť rozmanipulovať takéto „sucháre“ na našom sklade v areáli RD na sortimenty. Tieto sa dajú umiestniť na trhu s drevom za lepšie ceny ako kmene v celých dĺžkach. Treba len dúfať, že zimné mesiace prinesú dostatok snehových zrážok, ktoré pomôžu doplniť deficit vlahy v pôde a aj zima bude taká, aby mínusové teploty poriadne „podkúrili“ lykožrútovi.
Potešujúcou správou je, že sme mali aj vďaka priaznivej jari pomerne vysokú ujatosť vysadených sadeníc. V súčasnosti prebieha vyžínanie buriny okolo stromčekov, výstavba oplôtkov na ochranu sadeníc pred zverou a tiež budeme v prípade priaznivého počasia robiť aj jesenné zalesňovanie – doplňovanie za uhynuté sadenice. A v čase, keď budete čítať tento článok, tak už bude hotová aj cesta z Trsteníka smerom na Lojzovo. Významným spôsobom nám pomôže sprístupniť rozsiahle kalamitné plochy v oblasti Trsteníka a tak zlepšiť dostupnosť týchto lokalít pri pestovných prácach, ktoré sa tu budú vykonávať ešte ďalších 15 – 20 rokov.
Na záver mi dovoľte vysloviť prianie, aby sa podarilo zvrátiť tento nepriaznivý vývin, nech máme aspoň nejaký les, kam sa bude dať ísť na hríby.
Ďakujem
Ing. Vladimír Zubček
predseda PSBU L. Kokava
