Navigácia

Obsah

PRÍSPEVOK PREDSEDU PSBU OBCE LIPTOVSKÁ KOKAVA DO KOKAVSKÝCH AKTUALÍT Z 4.10.2018

Typ: ostatné
PRÍSPEVOK PREDSEDU PSBU OBCE LIPTOVSKÁ KOKAVA DO KOKAVSKÝCH AKTUALÍT Z 4.10.2018

Vážení podielnici, občania.

   V jednej zo svojich pesničiek Paľo Hammel spieva – „Keď máme ústa od malín, čas by mal plynúť pomaly a nie tak zradne rýchlo“. Čas detstva, kto by sa tam nechcel vrátiť? Ubehlo to, ako lusknutie prstami. Chodili sme sa kúpať na Belú, chytať raky na Dovalovec, alebo na „griby“.

   Hríby. Na tie som chodil hádam najradšej. Buď s rodičmi, starými rodičmi, či kamarátmi. Ten pocit, keď som v tráve, machu či ihličí vzhliadol hnedý klobúčik „dubáka“, ten pocit radosti bol hádam silnejší ako vianočné darčeky pod stromčekom – aspoň pre mňa. Obľúbenými hríbovými „destináciami“ boli „Vlčia jama, Badzgoň, Vlková, Strýčkovo. Všetko v blízkosti Kokavy, kde sa dalo dostať pešo, nanajvýš na bicykli. Ráno sa išlo zavčasu, ešte za brieždenia. Samozrejmosťou boli gumáky, lebo bola ešte rosa. V lese bolo príjemne chladno. Čižmy sa leskli od vlhkej trávy ako „naboxované“. A hlavne - bolo ticho, okrem spevu vtákov, lebo tie vstávajú zavčasu. Niekto by mohol namietať – a čo, okrem teba už nikto nechodil na hríby ? Ale áno. Vždy sme stretli susedov, či vzdialenejších susedov z Kokavy, navzájom sa  pozdravili a zhodnotili „úlovky“. Ale akosi sme sa v tom lese stratili – rozpŕchli. Vždy som mal pocit, ako by som mal časť lesa len pre seba a hríby, ktoré tam rástli, rástli len pre mňa. Aj samotný les pôsobil akoby panensky – nedotknuto. Stromy boli zelené a pod nimi okrem života, ktorý do lesa patrí, už nič naviac!

   Posledné roky už na hríby chodím nerád. Prehovorí ma len manželka, alebo hubárska hrdosť, že by bolo hanbou nenájsť počas roka ani jedného hríba smrekového. A niekedy si splním „povinnosť“ nájsť aspoň jedného hríba pri plnení pracovných povinností. Ale skôr pre mňa platí, že „obuvník chodí bosý“ : ). A prečo som z časti zanevrel na „hríbovačku“? Keď nemáte z nejakej činnosti, či koníčka radosť - z rôznych príčin, treba takú činnosť zanechať, alebo ju obmedziť a venovať sa niečomu, čo vás napĺňa. Pre mňa je to horský bicykel a fotoaparát a samozrejme rodina. Ísť na hríby v posledných rokoch je pre mňa stres. Tiež chodím, ako „správny hubár“ na aute. Keď prídem na „miesto činu“, pomaly nieto kde zaparkovať a už vtedy mám chuť otočiť sa a ísť domov. Manželka ma ukľudní, že „hlavné je sa prejsť po lese“ (pre mňa – zasa v robote : ) a tak ideme. Po poľnej hrboľatej ceste k lesu prechádzame ešte okolo pár „tereniakov“ a zo dva sú zapikované priamo medzi stromami. A to mám byť kľudný. A keď vchádzam medzi stromy – do lesa, cítim sa ako na smetisku. Zbytky všakovakých výrobkov od výrobcov hádam z celého sveta. Pýtam sa sám seba. Kde som to, v lese či na jarmoku ? A to nie je všetko. Namiesto spevu vtákov - hlasná vrava, ba priam krik a to niekedy  aj inojazyčný. Chodníky ako po Václaváku – všetko zdepsené a huby „nevhodné“ na konzumáciu za trest rozkopané. Po hodine a pár nájdených hríboch sa vzdáva aj manželka a vraciame sa domov. Les je ako po vojne. Nie dosť, že ho ničí lykožrút (ale ten je aspoň súčasťou lesa).

   Ľudia sú dnes - žiadalo by sa povedať, ako zver – ale tá les neničí, je jeho súčasťou, ľudia sú dnes ako ..., neviem k čomu nás prirovnať. Keď zbierame hríby, nestačí 10 – 15 ks, na sociálnych sieťach sa treba pochváliť, že som našiel „plný kufor auta a ešte som sa vrátil a samozrejme foto – nech mi závidia. Čučoriedky – päť litrov – na smiech. 40 litrov a o rok zasa. Pýtam sa koľko je pre nás ľudí dosť ? Chamtivci hovoria, že dosť nie je nikdy dosť! A tak to aj vyzerá v lese po hubároch a všade v prírode po nás ľuďoch. Na aute sa treba dostať všade – do lesa priamo medzi stromy - najlepšie zbierať hríby z auta.

   Bolo by pekné vrátiť do „času malín“, alebo aspoň byť kultúrnejší, nech les slúži každému s mierou. A preto si pripomeňme „Pozdrav“ pre naše lesy od P. O. Hviezdoslava:

Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán, ...

 

Ďakujem

Ing. Vladimír Zubček

predseda PSBU L. Kokava


Vytvorené: 4. 10. 2018
Posledná aktualizácia: 5. 10. 2018 19:25
Autor: Správce Webu