Navigácia
Obsah
Oprava cesty z Trsteníka na Lojzovo
Predmetná cesta bola po spracovaní kalamity z mája 2014 (víchrica Žofia) v katastrofálnom stave s množstvom výmoľov hlbších aj viac ako 1 m. Prakticky bola zjazdná len pre ťažkú lesnú techniku. Keďže kalamita bola začiatkom rok 2016 v oblasti Kotlovej a Trsteníka spracovaná, pristúpili sme ku generálnej oprave cesty na základe uznesenia z Valného zhromaždenia konaného v roku 2016. Niekto by mohol namietať, že načo sme opravovali cestu, keď kalamita sa už spracovala a žiadne drevo sa po nej už sústreďovať nebude. Práve naopak. V budúcnosti bude cesta využívaná na dopravu pracovníkov aj materiálu pri obnove lesných porastov na rozsiahlych holinách v tejto oblasti. V neposlednom rade bude mať cesta aj významnú protipožiarnu funkciu – dostupnosť požiarnej techniky v prípade požiaru.
Pri oprave tejto cesty sme sa rozhodli ísť po vzore budovania podobných ciest a v podobných podmienkach (veľké sklony) v Rakúsku, ale aj na Slovensku – konkrétne pri Kláštore pod Znievom. Bolo to na základe informácií od spolužiaka, ktorý podobné cesty vybudoval.
Pri lesných odvozných cestách triedy 1L a hlave 2L je odvodnenie telesa cesty zabezpečené jednak pozdĺžnymi priekopami (na strane privrátenej ku svahu) a systémom priečnych odrážok. Tento systém odvodnenia je pomerne náročný na údržbu a nie vždy efektívny. Priekopy sa pri odvoze zavaľujú a tiež zužujú šírku cesty. Odrážky je nutné často čistiť a pri vysokých zrážkach sa rýchlo zanesú, čo spôsobuje, že voda nie je z telesa cesty odvedená – tečie po ceste a vymýva erozívne ryhy.
Nový spôsob odvodnenia povrchu cesty spočíva v tom, že priekopa je nahradená len zníženou hranou na strane cesty privrátenej ku svahu. Cesta je najvyššia v strede a voda odteká z polovice cesty preč po svahu a z polovice privrátenej ku svahu je zvedená po „zníženej hrane“ a následne je po určitej vzdialenosti (cca 40 – 50 m) odvedená mimo cesty nie odrážkou, ale jednoduchým priepustom tvoreným rúrou zapustenou do telesa cesty.
Úseky:
- zelená farba – táto časť cesty bola poškodená najviac, jednak vodou, ale hlavne sústeďovaním dreva, výmole boli hlboké aj viac ako 1 m
- červená farba – zákruta, ktorá má aj svoj historický názov tzv. „BĽACHA“ – jednalo sa o úsek cesty s vystupujúcou materskou horninou s veľkým pozdĺžnym sklonom, ktorý bol zjazdný len pre terénne vozidlá a aj to len za priaznivých poveternostných podmienok – sucho
- žltá farba – tiež úsek cesty s výraznými erozívnymi ryhami hlbokými až do 1 m
- tmavo modrá farba – zákruta – pomerne ostrá a strmá výrazne poškodená vodnou eróziou
- 5.Bledo modrá farba – tiahly úsek cesty s väčšími či menšími erozívnymi ryhami a so stúpaním miestami 15 – 20 %, končí pri dnes už polorozpadnutej kolibke na Lojzove
