História PSBU L. Kokava

História PSBU L. Kokava

Najstaršie urbáre na Slovensku pochádzajú z 15. storočia. Urbársky súpis hradného panstva Hrádku z roku 1670 udáva v Liptovskej Kokave 17 a štvrť poddanských usadlostí. Obyvatelia Liptovskej Kokavy boli povinní voziť do kráľovských skladov v Hrádku soľ, železo a meď zo Spišskej stolice. Celá dedina musela ročne hradu dodať 120 džbánov piva a zásobovať vínom hostince panstva. Okrem toho obyvatelia museli podľa potrieb zabezpečovať aj kameň na opravu hradieb. Za každú usadlosť raz ročne odovzdali husi, kohúty, sliepky a ovce pre hradnú kuchyňu, alebo v hotovosti 33 florénov.

Súpis poddanských povinností Hrádockému panstvu pre obyvateľov Liptovskej Kokavy z roku 1752 je veľmi presný. Dedina bola tvorená 15 a ¼ usadlostí, ktoré ročne odovzdávali cenzus 104 florénov. Za vozenie vína odovzdávali 40 florénov. Panstvu museli odovzdávaťročne aj 15 ošípaných, 15 husí, 60 sliepok, 15 kohútov, 120 oviec (alebo v hotovosti 10 florénov) a 20 divých jariabkov (alebo 5 florénov). Na panského hájnika prispievali 4 florénmi. Za pasenie oviec na panskom 35 florénov. Dve kože divých zvierat (kuny) alebo 5 florénov, za mlynára a mletie obilia 25 florénov a za ručnú prácu (neodpracovanú) 30 florénov. Mali aj iné povinnosti, ako napríklad opravovať cesty na území panstva, zabezpečovať údržbu a opravy panského mlyna v dedine a iné.

Do druhej polovice 18.storočia vládla v Uhorsku krajová pestrosť a rozdielna miera feudálnej zaťaženosti poddaných. Jednotná forma bola zavedená až urbárskou reguláciou Márie Terézie ediktom z 23. januára 1767.

Predurbársky súpis sa v Liptovskej Kokave uskutočnil 22. mája 1770. Komisia zisťovala aké sú povinnosti poddaných v L. Kokave na základe starších urbárov. Zápis krížikmi potvrdil richtár obce Adam Valientka a prísažní Martin Valientka, Adam Zviač, Ján Grešo, Matej Koreň a Ján Núdzik. Zápis podpísali aj konskritpori za Liptovskú stolicu – Ladislav Rakovský a Štefan Rakovský a zástupcovia stoličného súdu Michal Paluďaj a Ján Okoličáni. Urbársky súpis zaradil Liptovskú Kokavu v roku 1771 do druhej triedy a zapísal 55 poddaných v obci. Každý z nich vlastnil 4/8 usadlosť s výsevom na 1 prešporskú mericu a lúky na 4 koscov. Každý z poddaných v L. Kokave musel podľa ustanovenia tereziánskeho urbáru odpracovať 26 so záprahom, alebo 52 ručne. Okrem toho každý z uvedených poddaných musel ročne odviesť 1 florén, 4/8 fúry dreva na ohrev, 4/8 holby topeného masla, 1 kohúta, 1 sliepku a 6 vajec. Celá poddanská obec tak ročne panstvu odovzdala 55 florénov, 27 a 4/8 holby topeného masla, 55 kohútov, 55 sliepok a 330 vajec. Okrem toho pre panstvo odpracovali buď 220 dní roboty so záprahom, alebo 2860 dní ručne.

Po vzniku pozemkovej knihy v Liptovskej Kokave v rokoch 1859-1860 bol kmeňový majetok spoločenstva zapísaný v zápisniciach (vložkách) číslo 147 (pasienky – Vlkovo, Širokie, Črevá, Brezinky, Prídavky, Hrádky, za Žlebky, Merťuky, Konča Pálenice, Polomy,Háje, Krátke Sihly, Dlhé Sihly, Škripie od Polom, Škripie Prostrednie, Škripie od Salaškov, Diele, Sekanisko, Nad Dlhú, Brezinová, role a lúky – Hrádky, za Žlebky,Konča Pálenice, Strnisková a Mlynárovisko, tehelňa a baňa na piesok) s výmerou 433,86 hektára, 190 (lesy – Nižné Podbrežie, Brehy, Pod Dlhou, Machy, Ponad Dlhé, Brezinová, Beňová, Suchánka a lúky – Pod Dlhou, Machy Hrdovo a Hluchánka) s výmerou 369 hektára a 195 (role a lúky – Záhumnia, Nad Breh, Dúbravy, Podmajerskie,Kúty, Mláky, Vrch, Buchlovo, Pálenice, Polomy, Vyšné Podbrezia, Predlesovňa,Nižné Podbrezie, Pálenice,Poľany a Diele, lesovňa s príslušenstvom a pltisko) s výmerou 24,76 hektára.

Neskôr získali urbárnici aj majetok v chotári Jamníka, zapísaný v zápisniciach č. 167 s výmerou 19,90 hektára a 262 s výmerou 204,83 hektára (les – Salašky, Nad Novie cesty, Jedliny, Kliny, Zadný úplaz, Maselná, Nad Smrek, Nad Spad, Nad Otrhanec, Pod Šivarno, Nižné Ostredky a hole Šivarno, Otrhanec, Závrať, Deravá, Volovec, Roháče, Záhrady a Smrek). Ako posledný získali majetok v chotári obce Pribylina zapísaný po náprave pozemkovej knihy vo vložkách 1116 s výmerou 838,23 hektára (les – Lehota a Buclance, pod Grúňom, Hrdové Pod Dlhú, Dúbravy, Trsteník v hone Dúbravy, Kolbiská v hone Pod Kamenistou, Hliny, Pod Suchý Hrádok a Dievocká v hone Pod Suchý Hrádok) a 1117 s výmerou 268,88 hektára (dom č. 328 s dvorom v hone Lehota a Buclance, lúky – Lehota, Buclance, Trsteník v Dúbravách, Pod Surový Hrádok, Kolbiská v hone Pod Kamenistou, Pod Kamenistou, Kotlová, Pod Suchý Hrádok,Sedlo, Čerťaz, pálenice a Čabajka v hone pod Suchý Hrádok, ale aj pasienky v hone Pod Grúňom). Hôľny majetok v chotári Jamníka bol zapísaný v zápisnici č. 561 s celkovou výmerou 830 hektárov.

V rámci majetku v chotári Pribyliny sa neskôr v rámci spoločného majetku usporiadali čiastky zapísané v kmeňovej vložke č. 1116 na štvrtiny: Kovalovskú, Pietkovskú, Jurčovskú, Uličnovsko-Durišovskú, Durišovsko-Gregorovskú, Grešovskú, Porubänovskú, Chovanovskú, Bartošovskú, Stolárovskú, Rúčkovskú, Blahutovskú, Vrbičanovskú, Jančuškovskú, Cholvadovskú (Holvatovskú), Chomovskú, Martinčovskú, Palajovskú nižnú, Ovčiarkovskú, Oravcovskú, Vdovinovskú, Uličnovskú, Bačíkovskú, Behuňovskú, Goliášovskú, Rumanovskú, Ambrózovskú, Núdzikovskú, Vrbičanovskú zadnú, Magovskú, Benčekovskú, Koreňovskú, Pirtovskú, Šípkovskú, Maľatovskú, Boľčiškovskú, Petríkovskú, Beľušovskú, Rysuliakovskú, Durišovsko – Ambrózovskú, Valientkovskú, Málikovskú, Bartošovsko – Slivkovskú, Gajdošovskú nižnú, Valientkovsko – Zaťkovskú, Pozorovskú, Ružomberkovskú,Fronkovskú vyšnú, Surovčekovskú, Stanovskú – Vyšnú, Núdzikovsko-Samajdákovskú, Karčišovskú, Šuňavcovskú, Gajdošovskú vyšnú, Ovčiarkovsko – Majerčíkovskú a Adamovskú štvrtinu.

Neskôr urbárnici získali odkúpou aj Ďuricovský majetok v chotári Pribyliny s výmerou 5,12 hektára (zápisnica č. 749) a lesnú pôdu za Hluchánkou v katastrálnom území Štrbské Pleso v zápisnici č. 190 s výmerou 14,42 hektárov.

Úryvky z knihy Petra Viteka “Dejiny urbárskeho spoločenstva v Liptovskej Kokave”