PRÍSPEVOK PREDSEDU PSBU

Príspevok predsedu PSBU obce Liptovská Kokava do Kokavských aktualít zo dňa 23.6.2026

Vážení podielnici, občania.

      Posledné zasadnutie  Zhromaždenia Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava sa uskutočnilo prezenčnou formou, čiže s fyzickou účasťou podielnikov na zasadnutí, a to dňa 11. apríla 2026. Podľa správy mandátovej komisie bolo na tomto zhromaždení PSBU obce Liptovská fyzicky prítomných 143 podielnikov s počtom hlasov 3851 a v rámci splnomocnení 150 podielnikov z počtom 4745 hlasov, čo spolu predstavuje 8596 hlasov. Mandátová komisia skonštatovala, že nadpolovičnú väčšinu hlasov predstavuje počet 7074. Prezentovaných a fyzicky podpísaných bolo 8596 hlasov z celkového počtu reálne použiteľných 14 148 hlasov, čo predstavuje 60,75% hlasov. Valné zhromaždenie bolo teda uznášaniaschopné a to výraznou väčšinou – 60,75 %. Preto chcem poďakovať všetkým podielnikom a to jednak priamo zúčastneným, ako aj tým, ktorý tak urobili prostredníctvom splnomocnenia. Samotné rokovanie Valného zhromaždenia prebehlo v konštruktívnom duchu a bez zbytočných rušivých momentov.

      Môj posledný príspevok z minulého roku pred Vianocami začínal vetou „Snáď všetci poznáme „brezu“ za roľníckym družstvom“. Ako som konštatoval - vyschla. Ikonické stromy v krajine treba zachovať a keď sa stane to, že z rôznych dôvodov nadišiel ich čas, tak je našou povinnosťou ich nahradiť a tak zachovať kontinuitu ich trvania. Robíme to v lese, kde holiny po suchároch nahrádzame sadenicami lesných drevín, ale aj zmladením za pomoci tých drevín, ktoré ešte ostali v porastových zvyškoch. Niečo podobné sme urobili aj s brezou. Zabezpečili sme jej náhradníčku a pevne dúfame, že zachová kontinuitu miesta s názvom „Za brezou“. Udialo sa tak 17.4.2026. Kto by sa chcel o breze previsnutej, ako drevine dozvedieť viac a nielen o breze, ale aj iných drevinách a kroch, ktoré rastú na území Slovenska, môže tak urobiť na stránke www.atlasdrevin.sk.

      V Kokavských aktualitách o takomto čase minulý rok som vás informoval o spracovávaní podkôrnikovej, ale aj vetrovej kalamity. Tento rok, zdá sa, je z hľadiska podkôrneho hmyzu a iných škodcov k lesu milosrdný. Pre nás lesníkov je to dobrá správa, no podielnici si povedia... a z čoho budú dividendy. Myslím, že oba tábory budú spokojné. Viac lesa ostane pre budúce generácie a pre podielnikov sme nakumulovali rezervy, z ktorých môžeme v budúcich rokoch uspokojiť aj ich. No aby som povedal úplnú pravdu, v polovici júna sme začali so spracovaním jednotlivej kalamity (suchárov a vývratov) v časti Sekanisko a Strýčkovo.

      V jarných mesiacoch sme pokračovali v zalesňovaní plôch po spracovanej kalamite z roku 2025 v nasledovnej štruktúre a objeme:

jedľa biela

6 950 ks

smrekovec opadavý

7 650 ks

borovica lesná

1 300 ks

buk lesný

600 ks

javor horský

5 200 ks

dub zimný

200 ks

spolu

21 900 ks

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

      Spolu, ako môžete vidieť v tabuľke, sme vysadili 21 900 ks sadeníc na ploche cca 6,10 ha. Zopakujem - niekomu môže chýbať v štatistike zalesňovania smrek. Ten sa však úspešne zmladzuje prirodzeným spôsobom a preto ho netreba vysádzať, okrem ťažko zalesniteľných plôch v Sihlách. Tieto plochy zalesňujeme odrastkami smreka. So zalesňovaním sme začali v apríli, kedy boli ešte pomerne priaznivé vlahové pomery. Končili sme začiatkom mája, keď to so zrážkami vypadalo už biedne – jednoducho povedané, bolo sucho, v lese to len tak „chrapčalo“ pod nohami. Našťastie koncom mája sa rozpršalo a po následnej kontrole zalesňovania sme mohli konštatovať celkom dobrú ujatosť vysadených sadeníc. Starosti nám ale robia (podľa mňa) neprirodzene veľké stavy vysokej zvery. Na miestach svojej koncentrácie dokážu úplne zožrať  jedličku. Ale aj iné druhy drevín. Ak chodíte na bicykli, alebo aj pešo smerom na Kokavský most v časti Sekanisko, ale aj inde, tak ste si mohli všimnúť také mini jednotlivé oplôtky okolo sadeníc jedle. Je to jediná možnosť, ako jedľu v miestach koncentrácie zveri ochrániť.

      Pár slov by sa patrilo povedať aj k zonácii TANAP-u, ktorá v súčasnosti prebieha aj v iných národných parkoch na území Slovenska. PSBU obce L. Kokava vlastní na území TANAP-u pozemky v častiach - Záver Jamnickej doliny, Pálenice, Trsteník a Kotlová. Priebeh zonácie, tak, ako je v súčasnosti manažovaný príslušnými štátnymi inštitúciami je výsmechom pre vlastníkov pozemkov v TANAP-e. Pripomienky k zonácii, ktoré od nás žiadali, „zobrali na vedomie“, ale ich neakceptovali ! So schválením zonácie ale úzko súvisí aj schválenie nového Plánu starostlivosti o les pre roky 2027 – 2036. Rok 2026 je totiž posledným rokom starého Plánu starostlivosti o les na roky 2017 – 2026. PSoL sa vypracováva na obdobie 10 rokov pre Lesný hospodársky celok RAČKOVÁ, do ktorého patria aj lesné porasty vo vlastníctve PSBU L. Kokava. PSoL je dôležitým nástrojom, ktorý hovorí, čo sa bude počas nasledujúcich desiatich rokoch diať v lesných porastoch, čiže koľko budeme môcť ťažiť, ale zároveň nám určí aj povinnosti v oblasti pestovnej činnosti. Jednoducho dozvieme sa aké môžu byť počas nasledujúcich desiatich rokov naše príjmy, ale aj náklady súvisiace s pestovaním lesa.

      Čo povedať záverom. Popriať si navzájom, aby sme tak my, ako aj les prežili toto náročné obdobie v zdraví a bez „majetkovej ujmy“.

Ďakujem

Ing. Vladimír Zubčekpríbeh jednej brezy

predseda PSBU obce Liptovská Kokava

 

Podrobnosti o vložení záznamu

Dátum vloženia: 23. 6. 2026 13:08
Dátum poslednej aktualizácie: 23. 6. 2026 13:19
Autor: Správce Webu

Aktuality

Projekty EÚ

Fotogaléria

L_EVENTS_COUNT_PHOTO 13

Stav cesty na Lojzovo po oprave - úsek 1 - zelená

Zobraziť galériu
Urbár Liptovská Kokava je pozemkové spoločenstvo, ktoré už po generácie a obhospodaruje  lesy na úpätí Západných Tatier. V jeho majetku sa spája práca ľudí s rytmom prírody, kde každý strom má svoj čas rásť aj poslúžiť. Lesné hospodárstvo tu nie je len povinnosťou, ale tradíciou odovzdávanou z otca na syna. Urbár zároveň vytvára priestor pre stretnutia, spoluprácu a spoločné rozhodovanie vlastníkov pôdy. Je tichým, no pevným pilierom obce, ktorý spája minulosť, prítomnosť aj budúcnosť tejto krajiny pod Tatrami.