Vážení podielnici, občania.
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa po Európe, ale hlavne po Amerike, potulovali rôzni predajcovia ponúkajúci zázračné elixíry na liečenie všetkých možných, ale aj nemožných zdravotných neduhov ľudstva. Častokrát to boli neškodné vodičky, ktoré síce nepomohli, ale ani neuškodili. Hovorilo sa im aj šarlatáni. No v pár prípadoch z takéhoto zázračného elixíru sa zrodilo aj niečo, čo pretrvalo až do dnešných čias a ľudia to poznajú po celom svete. A čo to bolo ? No predsa Coca Cola. V podstate som len chcel povedať, že liečeniu ľudí by sa mali venovať odborníci – teda doktori.
V posledných rokoch sa ako huby po daždi vyrojili tiež odborníci v oblasti lesného hospodárstva – skrátene lesa. Nazývajú sa ochranármi. Tento odbor (ochranár) sa myslím ani nikde neštuduje. Príde mi to tak, že večer si človek normálne ľahne do postele, nemôže zaspať, prehadzuje sa, vrtí a ak má dlhšie vlasy tak si ich „pochlpí“ a ráno vstane s dredmi ako ochranár. No a v tom momente má aj zázračný elixír na vyriešenie všetkých problémov, ktoré nás lesníkov v súčasnosti trápia (lykožrút, vetrové kalamity, sucho, požiare, ...). Hlásajú, že lesy treba nechať tak. Nerúbať. Nespracovávať kalamitu. Nevysádzať stromčeky. Príroda si vraj poradí aj sama. A na to prišli len tak. „Cez noc“. Nepotrebovali ani desiatky rokov seriózneho lesníckeho výskumu podloženého vedeckými metódami. Čo im však nemožno uprieť je fakt, že sa vedia slušne spropagovať cez v súčasnosti také všemocné sociálne siete. A čo my - lesníci ? Ako sa vieme spropagovať my ? Jednoducho. Veď v televízii, ale aj na tých sociálnych sieťach sa dozvedáme, aké je to naše Slovenské krásne. Aké má krásne lesy, národné parky, pralesy. No a za týmito krásnymi lesmi, či sa to „ochranárom“ páči, alebo nie, stojí vo veľkej miere práca a úsilie mnohých generácií lesníkov. Veď aj náš najstarší národný park – TANAP - vznikol z iniciatívy lesníkov.
Je pravdou, že príroda si dokáže pomôcť aj sama. Veď ani my nebežíme s nádchou hneď k lekárovi. Ale takú zlomeninu, či nebodaj vážnejšie ochorenie, by mal posúdiť už odborník – lekár. No na Slovensku sa snažia les liečiť „mastičkári“, kedy častokrát ich jedinou odbornosťou je „prechádzka po lese“. Preto by bolo dobré, keby sa pacient liečil u odborníka – lekára (ak nechce mať trvalé následky), ale zároveň by mal lekár pozorne načúvať pacientovým slovám a spoločne nájsť terapiu podloženú svojou odbornosťou a pacientovým postrehom.
Náš Urbariát v túto jar vysadil viac ako 122 000 ks sadeníc rôznych druhov drevín (smrek obyčajný, jedľa biela, smrekovec opadavý, borovica lesná, buk lesný, jelša sivá, jaseň štíhly,...) na ploche 48,85 ha. No čuduj sa svete, ani jeden z vysadených stromčekov nezasadili ochranári a ani neprišli za nami aspoň s ponukou napr. „vyzbierame odpadky, ktoré vám v lese zanechali jeho návštevníci“. Radšej budú postávať po mestách s podpisovými hárkami a balamutiť ľudí o svojich „absolútnych pravdách“.
Na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že zvíťazí „zdravý sedliacky rozum“ a zároveň poďakovať tým, ktorí sa svojou prácou podieľajú na zveľaďovaní nášho majetku.
Ďakujem
Ing. Vladimír Zubček
predseda PSBU L. Kokava
