Vážení podielnici, spoluobčania.
Vo svojich príspevkoch do Kokavských aktualít sa často venujem spracovaniu vetrovej kalamity, ktorá postihla naše lesy v máji 2014. Podstatnú časť (na 90 %) vetrom vyvrátených stromov sa nám podarilo spracovať v rokoch 2014 – 2016. Aby toho nebolo dosť, následne na túto udalosť reagoval s určitým prirodzeným oneskorením aj podkôrny hmyz - hlavne lykožrút smrekový. Je to druhotný škodca (prvotným škodlivým činiteľom bol vietor). Jeho kulminácia bola v rokoch 2016 – 2018.
Je faktom, že nikdy sa nepodarí spracovať 100% vetrovej kalamity a preto aj časť takto nespracovanej kalamity je zdrojom rozširovania hmyzu, ktorý napáda živé – stojace stromy. No medzi tie hlavné faktory, ktoré môžu za vzostup početnosti hmyzu, ktorý poškodzuje dreviny ( hl. lykožrúta smrekového), považujem nespracovanú podkôrnikovú kalamitu v 5. stupni ochrany prírody a tiež klimatické podmienky – extrémne výkyvy počasia a hlavne dlho trvajúce suché obdobia s minimom zrážok. Toto všetko sa podpisuje pod zníženú schopnosť drevín odolávať škodlivým činiteľom.
Rok 2019 sa zatiaľ javí, ako rok útlmu početnosti podkôrneho hmyzu, čo môžem dokumentovať aj faktom, že k 30.9.2019 máme spracované cca 7 320 m3 kalamitného dreva, zatiaľ čo v roku 2018 k tomu istému dátumu to bolo už 18 367 m3 kalamitného dreva. Čiže rozdiel oproti roku 2018 je mínus 11 047 m3 dreva. Príčiny zníženia početnosti podkôrneho hmyzu môžeme hľadať v rôznych faktoroch:
- spracovanie napadnutého dreva v minulých rokoch
- prirodzený útlm početnosti, ktorý nasleduje po rokoch kulminácie
- rozvoj (zvýšenie početnosti) prirodzených nepriateľov podkôrnikov (vtáci, vírusové ochorenia, plesne, ... )
Na jednej strane je to pre mňa (ako lesníka) dôvod na radosť, že aspoň časť lesov ostane do budúcnosti nepoškodená a bude si plniť funkcie, na ktoré tak apelujú „ochranári“. Na druhej strane rok 2019 priniesol v súvislosti so spracovaním hmyzích aj vetrových kalamít na Slovensku, ale hlavne v strednej Európe, prepad cien za drevo (až o 30 – 40 %) a obrovské problémy umiestniť sortimenty vyrobené z kalamitného dreva (tzv. suchárov) na trhu. Som rád, že sa nám podarilo podstatnú časť kalamitného dreva spracovať a zároveň umiestniť na trh v uplynulom období (za roky 2014 až 2018 to bolo 130 426,63 m3), kedy ceny dreva boli na prijateľnej úrovni a nebol až taký problém s odbytom. Veď za roky 2014 – 2018 bolo pre vlastníkov PSBU obce L. Kokava vyplatené na podieloch 705 044,02 €. No treba povedať, že táto „nadúroda“ je na úkor budúcich rokov až desaťročí. Je preto faktom, že v budúcnosti bude na prerozdelenie už menej prostriedkov. No bolo by chybou nás podielnikov uvažovať len v intenciách - koľko eur mi môj vlastnícky podiel prinesie a ak už málo, alebo vôbec nič, tak ho treba predať kým sa ešte dá. Keby takto uvažovali naši predkovia, od ktorých sme vlastníctvo zdedili, tak by sme žiadne eurá v podobe vyplatených podielov dnes nemali. Samozrejme, každý má právo so svojim vlastníctvom nakladať podľa slobodnej vôle. Len urbár je špecifickou formou vlastníctva (viď brožúrku „Dejiny urbárskeho spoločenstva v Liptovskej Kokave“, ktorú sme dávali na valnom zhromaždení v roku 2015). Zákon o zrušení poddanstva spolu so zákonom o zrušení urbárskych povinností roľníctva prijal Uhorský snem 18. marca 1848. Urbársky patent a dekrét o odškodnení, ktorým sa potvrdzovalo zrušenie poddanstva a právo roľníkov na vlastníctvo pôdy zapísanej v urbároch, bol následne vydaný začiatkom marca 1853. Z bývalých poddaných sa tak stali slobodní ľudia s právom vlastníctva – spoluvlastníctva urbáru a toto spoluvlastníctvo pretrvalo až do dnešných čias (aj keď v súčasnosti máme cez 700 spolupodielnikov – vlastníkov, pričom na začiatku to bolo 56 rodín).
Urbár v minulosti nikdy nebol pre podielnikov len zdrojom peňažných príjmov, ale hlavne zdrojom úžitkov v naturálnej forme ako drevo, možnosť pasenia, zber lesných plodov, ..., ale aj to pod kontrolou. Peniaze z predaja dreva často poslúžili na rozvoj obce. Dajme si preto pozor, aby túžba po okamžitom zisku z možného predaja podielov z nás znova neurobila „novodobých poddaných“ vo vlastnej krajine. Potom by sa mohlo ľahko stať, že zákazová značka na ceste nad Roľníckym družstvom už nebude s dodatkovou tabuľou a bude platiť pre všetkých bez výnimky. A toto nie je fikcia či strašenie, takéto prípady už na Slovensku sú.
Ďakujem
Ing. Vladimír Zubček
predseda PSBU L. Kokava
